Tekovské Nemce

Obec v súčasnosti s 1087 obyvateľmi leží 12 km juhovýchodne od okresného mesta Zlaté Moravce. Patrí do Mikroregiónu Požitavie-Širočina; Hrušovsko-Beňadického združenia obcí a Požitavského mikroregiónu. Kataster obce susedí s Hronským Beňadikom, Orovnicou, Novou Baňou, ktoré patria do regiónu Pohronia, na západe susedí s Čaradicami a na severe s Obycami . Výmerou katastra 2850 ha; patrí medzi najväčšie v okrese.

Prvá pís. zmienka je z roku 1275, keď ju kráľ Ladislav IV. vymenil od Benseho a Simona, synov Benedikta a daroval ostrihomskej kapitule. Obec v tom čase mala názov Nempty.Nemdy, no nevie sa či išlo o našu obec). Neskôr sa Nemce stali poplatnými Turkom , patrili do sandžaku Ostrihom. V roku 1573 obec vyplienili Turci, arcibiskup ju zanedlho dosídlil. V r. 1601 bol v obci mlyn aj Dovtedy pravdepodobne patrila zemanom a opátstvu vo Svätom Beňadiku. (v roku 1265 sa síce v Zakladacej listine prepošstva v Šahách spomína obec fara. V 1740 obec vyhorela. Od r.1776 obec prešla do majetku banskobystrického biskupstva, ale život tunajšieho obyvateľstva sa zásadným spôsobom nezmenil, obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom, rozvíjali sa remeslá, ktoré boli hlavnou obživou najmä v zimných mesiacoch, vypuknutie I. svetovej vojny prinieslo aj tunajšiemu obyvateľstvu iba biedu a žiaľ, koniec I. Svetovej vojny znamenal obrat v živote obce, tá sa stala súčasťou novozaloženej I. ČSR, ale obec si naďalej zachovala poľnohospodársky ráz. Telefón do obce bol zavedený v r. 1938. Vojnové udalosti obec veľmi nepoznamenali, ale Nemce sa stali účastníkom SNP. Vojna sa v obci skončila 27. marca 1945, keď sem vpochodovala Červená armáda. V r. 1948 bola obec premenovaná na Tekovské Nemce, v rokoch 1946 – 1947 bola obec elektrifikovaná, po r. 1948 sa začala meniť na socialistickú dedinu, vznikali nové ulice, tvár obce sa veľmi zmenila.

Najvzácnejšou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých postavený v gotickom slohu a prvýkrát spomínaný r. 1397, pod kostolom sa nachádza klasicistická kaplnka Bolestnej Panny Márie zo začiatku 19. storočia, v r. 1932 dala Veronika Debnárová rod. Valová postaviť kaplnku Panny Márie Pomocnice Kresťanov, ktorá sa nachádza smerom na Nemčianske vinice, v záhrade pred budovou základnej školy sa nachádza pamätník padlých v I. svetovej vojne.

Medzi významných rodákov patria: Dodek Andrej – od r. 1898 do r. 1933 viedol tunajšiu farnosť, inicioval založenie Vzájomnej pomocnice v roku 1905 a Potravového družstva v roku 1917. Mauchs Michal ( 1740-1802) – farár, bernolákovský spisovateľ, ľudovo-výchovný pracovník a člen Slovenského učeného tovarišstva, Korbell Tibor (1935 – 1983) – redaktor a publicista, Valach Vladimír, doc, Dr. Ing (1937-2006)ekonóm, bankár, diplomat, publicista, prvý viceguvernér ŠtBČs, prezident Francúzskej obchodnej komory, v r. 1996-2000 mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR vo Francúzsku.

Zo zrealizovaných projektov v obci treba spomenúť, plynofikáciu obce, vybudovanie digitálnej telefónnej ústredne, dokončenie výstavby vodovodu, schválenie územného plánu obce, schválenie projektovej dokumentácie na ČOV a kanalizáciu, plynofikáciuobjektov obce, rekonštrukciu ZŠ s MŠ, rekonštrukciu školskej jedálne, výstavbu minitelocvične, ihriska na loptové hry, prestavbu sociálnych zariadení v KD, rekonštrukciu domu smútku; rekonštrukciu miestneho parku, rozšírenie verejného osvetlenia.

Obecné zastupiteľstvo pracuje v nasledovnom zložení: zástupca starostu – Peter Gaži, Poslanci: Jozef Drgoňa, Pavol Gaži, Ľubomír Glézl, Andrea Jančeková , Mgr., Vincent Valach, Ing., Pavel Valkovič, Ing., Jozef Závalec, Štefan Žembery, Hlavný kontrolór.: Mária Šalková

Kronikári: 1933 – 1947 Mária Valová rod. Jančeková, 1974 – 2005 Elena Šimegová, rod. Filová, od r. 2006 Mgr. Eva Šupková

Popis Erbu

 

Ukazuje sa, že chotár obce po dobe eneolitickej ostal na dlhý čas pustý. Podľa staršej literatúry je najstaršia písomná správa o obci z r. 1265, podľa novšej literatúry až z r. 1275. Najneskôr do začiatku 14. storočia sa hlási pôvodný farský kostol. Dnešný je až z 18. storočia. Obec patrila jednal viacerým šľachtickým rodom, jednak opátstvu v Hronskom Beňadiku.

Už r. 1291 tu mala majetky aj ostrihomská kapitula. R. 1387 ju získalo ostrihomské arcibiskupstvo a od r. 1776 banskobystrické biskupstvo. V 19. storočí mali v obci majetky aj Boronkaiovci.

Z povedaného vyplýva, že obec sa veľmi dynamicky rozvíjala predovšetkým v stredoveku. Pôvodným obecným symbolom určite nebol patrón farského kostola, pretože tento bol a je zasvätený Všetkým svätým . Nie je vylúčené, že prvým obecným znakom – niekedy v 16. storočí bol sv. Vojtech, patrón ostrihomskej diecézy.

  Keďže sa miestny obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, dalo by sa predpokladať, že tento motív bol novodobým znakom obce. V skutočnosti tu muselo prevládať vinohradníctvo, pretože hlavným symbolom na pečatidle z r. 1855 je z pažite vyrastajúci vinič s dvomi strapcami hrozna. Po ľavej strane viniča je kolmo postavený vinohradnícky nožík, na pravej strane je lemeš. V historikom znaku obce teda iba lemeš poukazuje na poľnohospodárstvo. Kruhopis pečatidla znie: NÉMETHI * KOZSÉG. 1855. Jeho odtlačky sa našli na dokumentoch z r. 1864-1891.

Koncom 19. storočia obec používala aj oválnu nápisovú pečiatku. Text v jej poli znie: NÉMETHI KOZSÉG * BARSMEGYE *. Našli sa na listoch z r. 1890 a 1891.

Ako podklad pre erb obce sa nám, pochopiteľne , ponúka obsah symbolu na pečatidle z r. 1855. Je z hľadiska heraldického vďačný a aj pre obsah výstižný. V modrom štíte , v ktorom zo zelenej pažite vyrastá zelený vinič s dvomi zlatými (žltými) strapcami hrozna. Po stranách viniča je kolmo postavený strieborný (biely) vinohradnícky nožík so zlatým (žltým) držadlom a strieborný (biely) lemeš. V tejto podobe je erb historicky verný a heraldicky správny.

SWOT analýza obce Tekovské Nemce

 


Základná škola

 

 

Obecný úrad

 

Občianska vybavenosť

 

Zimná idyla