Najstarší sústavne využívaný kostol na Slovensku

Kostol sv. Juraja stojí už niekoľko storočí v lone Kostolianskej doliny v dedinke Kostoľany pod Tríbečom. Základom názvu obce Kostoľany je slovo kostol, ktoré Slovania prebrali z latinčiny, ako podobu slova castellum. Druhá časť názvu obce približuje polohu, to znamená , že sa nachádza pod pohorím Tribeč.

Ku kostolu sa prichádza z centra obce prechodom cez potok, ktorý má rýdzo slovenský názov Drevenica. Ďalej sa vystupuje po dlhom terasovitom schodišti s viac ako stovkou schodov. Tieto dal po 2. svetovej vojne postaviť miestny farár Rudolf Zachar. Do cieľa zostáva prejsť ešte pár posledných metrov, ktoré sa ľahko prekonajú pomalou chôdzou do mierneho kopca za necelých päť minút. Po prekonaní tohto posledného úseku miniputovania sa  ocitáme pri starobylej stavbe kostola. Okolie kostola si dodnes zachováva svoj prirodzený tvar. Pri kostole sú pozostatky kamenných artefaktov, ohraničujúce niekdajšiu polohu cintorína, kde sa pochovávalo až do 18. storočia.

Presný dátum stavby prvého objektu nám zatiaľ nie je jasný. Ani samotní odborníci sa v tom nevedia zjednotiť. Každým novým poznaním sa posúva do starších a starších čias. Stavebne mal kostolík dve vývojové fázy. Pôvodné jadro, presbytérium v tvare nepravidelného lichobežníka s rozmermi asi 2,3 × 3,4 m, s valenou klenbou a k nemu priliehajúca loď (5,3 × 3,7 m) s rovnou povalou, boli postavené pred polovicou 11. storočia. Toto datovanie potvrdzujú aj archeologické nálezy. V hroboch radového cintorína obopínajúceho stavbu kostola sa našli ako najstaršie mince kráľov Šalamúna (1063 – 1074)  a Ladislava I. (1077 – 1095).

Kostol bol v neskoršom období rozšírený smerom na západ prístavbou lode nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi asi 5,7 × 6,5 m, značne širšou ako loď pôvodnej stavby. V prístavbe s novým románskym portálom, na jej južnej strane, bola v západnej časti murovaná panská empora na dvoch pilieroch, nad jej stredným poľom stojí hranolová veža. Táto mladšia časť objektu, podľa architektonického typu patriaca románskym emporovým kostolom, súvisí s prechodom kostola do majetku Forgáčovcov po tatárskom vpáde. Dovtedy patrili Kostoľany zoborským benediktínom.

V ďalších storočiach sa už kostolík stavebne nemenil, až v polovici 17. storočia ho upravili po požiari v predchádzajúcom storočí, kedy ostal bez strechy a opustený. Dostal nové omietky a valcovú kazateľnicu. Ďalšie úpravy sú potvrdené v roku 1721, kedy nahradili pôvodnú trámovú povalu murovanou. Posledné úpravy prebehli v prvej štvrtine 20. storočia a v roku 1963. V rámci nich inštalovali do kostola zavesený drevený strop. Kostolík si zachoval aj po komplexných reštauračných prácach svoju archaičnosť.

Neobyčajné cenné sú fragmenty románskych a gotických nástenných malieb v interiéri najstaršej časti kostolíka, odkryté a reštaurované v roku 1965. Podľa zistenia odborníkov v oblasti umenia ich vznik treba klásť do obdobia prelomu 11. a 12. storočia. Maliarska výzdoba, vychádzajúca z predrománskeho výtvarného slohu, pôvodne pokrývala celú plochu stien presbytéria a lode. Jej značná časť sa zachovala v lodi, kde je cyklus epických obrazov rozvrhnutý do dvoch horizontálnych pásov. Sled obrazov sa začína na južnej stene lode príbehom prarodičov, ďalej sú scény o počiatku sveta a o stvorení prvých ľudí, Adama a Evy, Kainovi a Ábelovi alebo scény Abrahámovej obety. Poslednou postavou horného pásu je svätec alebo prorok s knihou. Ďalšia časť horného pásu je dnes už nečitateľná. Druhý pás južnej steny začína obrazom Zvestovanie, pred ním je votívny obraz, pokračuje Navštívením Panny Márie a posledný je obraz Narodenie Krista. Severná stena zobrazuje Príchod troch mágov – Adorácia hviezdy, Klaňanie sa Troch kráľov (mágov) a Útek do Egypta. Posledný silne poškodený výjav, na ktorom sa zachovali fragmenty stojacich postáv predstavoval pravdepodobne Vraždenie nemluvniatok. Jednotlivé výjavy na južnej, ako aj na severnej stene sú od seba oddelené nečlenenými pásmi. Chýbajúce výjavy boli pravdepodobne na zrúcanej západnej stene lodi. Maľby v kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom sú najstaršími zachovanými nástennými maľbami na Slovensku.

Ďalšími pozoruhodnými pamiatkami v interiéri kostola sú barokový oltár Panny Márie s Ježiškom, ktorý bol pôvodne umiestnený v jednej z hradných kaplniek na hrade Gýmeš a románska kamenná krstiteľnica, ktorá sa skladá z valcovitej nečlenenej nohy a zo širšej valcovitej kupy. Krstilo sa pri nej niekoľko generácií Kostoľančanov počas takmer tisíc rokov.

Kostolík sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je jedinečnou umelecko-historickou a   stavebnou pamiatkou na území Slovenska. Hoci máme doklady starších architektúr, ani jedna sa nezachovala tak autenticky, ako práve tento kostol. Pôdorysným typom sa približuje k niektorým stavbám z veľkomoravského obdobia i k predrománskym kostolom v západnej Európe. Pre svoj jedinečný vklad do histórie Slovenska bol kostolík zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. 25. júna 2009 bola na kostolíku svätého Juraja slávnostne odhalená tabuľa, ktorou sa táto architektonická pamiatka stala trvalou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.

 

 

Autor: RRA Horné Požitavie